Kódex kanonického práva
1.Kódex kánonického práva (latinsky Codex iuris canonici) je systematický súbor cirkevného práva rímskokatolíckej Cirkvy. Prvýkrát bol vydaný v roku 1917 pápežom Benediktom XV. Nové prepracované vydanie, ktoré zohľadňuje zmeny po Druhom vatikánskom koncile, vstúpilo do platnosti v roku 1983 za pápeža Jána Pavla II.Pre východne cirkvi platí Kódex kánonóv východných cirkví.
Myšlienka zrevidovat starý kódex vydaný na Turíce roku 1917 Benediktom XV. sa zrodila 25.1.1959 za pontifikátu Jána XXIII.
Musíme priznať, že tento Kódex vzišiel z jedného a toho istého zámeru, a to obnoviť kresťanský život; predovšetkým od tohto zámeru vlastne celá práca koncilu dostala svoje normy a svoje zameranie.
Práca na novom kódexe sa začala po Druhom vatikánskom koncile, hlavne za pontifikátov Pavla VI. a Jána Pavla I., uverejnený bol 25.1.1983 v piatom roku pontifikátu Jána Pavla II. Záväznú účinnosť nadobudol od prvého adventného dňa roku 1983 pre celú latinskú Cirkev.
Zverejnený bol Apoštolskou konštitúciou Sacra discipline leges.
Skladá za so 7 kníh:
1. kniha: Všeobecné normy
2. kniha: Boží ľud
3. kniha: Učiaca úloha kniha Cirkvi
4. kniha: Posväcujúca úloha Cirkvi
5. kniha: Časné majetky Cirkvi
6. kniha: Sankcie v Cirkvi
7. kniha: Procesy